Život Prešova
online
online
Zomrela bývalá britská premiérka ´Železná lady´ Margaret Thatcherová
08.04.2013 Celý región
Londýn 8. apríla (TASR) - Bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová dnes v ranných hodinách zomrela vo veku 87 rokov po mozgovej príhode, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na jej hovorcu Tima Bella.
"S veľkým poľutovaním Mark a Carol Thatcherovci oznámili, že ich matka, barónka Thatcherová, zomrela v dnešných ranných hodinách pokojne po mozgovej príhode," citovala Tima Bella agentúra Reuters.
Thatcherová, prezývaná aj "Železná lady" - jediná žena vo funkcii britského premiéra - priviedla britských konzervatívcov k trom volebným víťazstvám po sebe.
Vládla v rokoch 1979-90 a stala sa tak premiérkou s najdlhším nepretržitým funkčným obdobím od začiatku 19. storočia.
Britský premiér David Cameron v reakcii na jej úmrtie uviedol, že krajina prišla o "veľkú líderku, veľkú premiérku a veľkú Britku".
David Cameron dnes po oznámení úmrtia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej prerušil svoju cestu po európskych krajinách. Informoval o tom jeho hovorca, ktorého citovala agentúra Reuters.
Profil Margaret Thatcherovej
Dlhoročná členka a líderka Konzervatívnej strany Margaret Thatcherová sa 3. mája 1979 stala prvou ženou v kresle predsedu vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Jej volebný úspech sa potom zopakoval ešte dva razy.
V prvom volebnom období bolo jej úlohou zvrátiť ekonomický pokles v krajine. Premiérka sa usilovala o vytvorenie hospodárstva založeného na slobode a hospodárskej súťaži. Presadzovala ekonomický liberalizmus, znižovanie daní, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku.
Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "Železná lady". Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Keďže aj po jej zásahoch nezamestnanosť stále rástla, na konci prvého volebného obdobia volebné preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklánd, ktoré obsadila Argentína v roku 1982. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesli na čelo vlády aj v roku 1983.
V druhom volebnom sa období Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori. Ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby.
V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych.
Na jeseň 1990 čelila premiérka ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti premiérke sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole volieb predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Svoju rezignáciu podala 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa predsedom Konzervatívnej strany stal dovtedy málo známy John Major a zaujal kreslo premiéra.
"Železná lady" v roku 1990 opúšťala úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec (po lordovi Liverpoolovi). Jej úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Veľkej Británii sebavedomie.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová sa narodila 13. októbra 1925 v malom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, vyštudovala právo na Oxforde. V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni. V roku 1970 si energickú političku vybral Edward Heath za ministerku pre vedu a vzdelávanie. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Jej politika sa stala pojmom (thatcherizmus).
V roku 1990 získala Rad za zásluhy a v roku 1992 doživotný titul barónky. Je autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995).
Po sérii problémov so srdcom v 90. rokoch sa Thatcherová utiahla do ústrania.
"S veľkým poľutovaním Mark a Carol Thatcherovci oznámili, že ich matka, barónka Thatcherová, zomrela v dnešných ranných hodinách pokojne po mozgovej príhode," citovala Tima Bella agentúra Reuters.
Thatcherová, prezývaná aj "Železná lady" - jediná žena vo funkcii britského premiéra - priviedla britských konzervatívcov k trom volebným víťazstvám po sebe.
Vládla v rokoch 1979-90 a stala sa tak premiérkou s najdlhším nepretržitým funkčným obdobím od začiatku 19. storočia.
Britský premiér David Cameron v reakcii na jej úmrtie uviedol, že krajina prišla o "veľkú líderku, veľkú premiérku a veľkú Britku".
David Cameron dnes po oznámení úmrtia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej prerušil svoju cestu po európskych krajinách. Informoval o tom jeho hovorca, ktorého citovala agentúra Reuters.
Profil Margaret Thatcherovej
Dlhoročná členka a líderka Konzervatívnej strany Margaret Thatcherová sa 3. mája 1979 stala prvou ženou v kresle predsedu vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Jej volebný úspech sa potom zopakoval ešte dva razy.
V prvom volebnom období bolo jej úlohou zvrátiť ekonomický pokles v krajine. Premiérka sa usilovala o vytvorenie hospodárstva založeného na slobode a hospodárskej súťaži. Presadzovala ekonomický liberalizmus, znižovanie daní, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku.
Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "Železná lady". Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Keďže aj po jej zásahoch nezamestnanosť stále rástla, na konci prvého volebného obdobia volebné preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklánd, ktoré obsadila Argentína v roku 1982. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesli na čelo vlády aj v roku 1983.
V druhom volebnom sa období Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori. Ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby.
V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych.
Na jeseň 1990 čelila premiérka ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti premiérke sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole volieb predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Svoju rezignáciu podala 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa predsedom Konzervatívnej strany stal dovtedy málo známy John Major a zaujal kreslo premiéra.
"Železná lady" v roku 1990 opúšťala úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec (po lordovi Liverpoolovi). Jej úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Veľkej Británii sebavedomie.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová sa narodila 13. októbra 1925 v malom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, vyštudovala právo na Oxforde. V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni. V roku 1970 si energickú političku vybral Edward Heath za ministerku pre vedu a vzdelávanie. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Jej politika sa stala pojmom (thatcherizmus).
V roku 1990 získala Rad za zásluhy a v roku 1992 doživotný titul barónky. Je autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995).
Po sérii problémov so srdcom v 90. rokoch sa Thatcherová utiahla do ústrania.
Margaret Thatcherová sa v júni 2010 vrátila na krátku návštevu do londýnskeho sídla predsedu vlády na Downing Street. Asi 45 minút tam strávila bývalá konzervatívna politička so súčasným novým premiérom Davidom Cameronom pri šálke čaju.
0
www.ZIVOTPO.sk
